Uniformna nahodnosť je cenný výpocetný zdroj s uplatnenim napriklad pri navrhu algoritmov, v kryptografii alebo pri studiu komunikacnej zložitosti. Nahodnostne algoritmy su casto rýchlejsie a jednoduchsie na navrh a analýzu ako ich deterministicke naprotivky. Užitocnosť uniformnej nahodnosti je zrejma aj zo skutocnosti, že pristup komunikujucich stran k uniformne distribuovaým bitom patri k jedným z najdoležitejsich predpokladov pri dokazoch bezpecnosti mnohých kryptografických protokolov. Nanesťastie, výzkumnikom a inžinierom sa zatiaľ nepodarilo postaviť zariadenie, ktore by produkovalo pravu uniformnu nahodnosť. Aj v pripade, že zariadenie je založene na teorii, ktora umožňuje produkciu pravej nahodnosti, napriklad zariadenie založene na merani kvantových stavov, technologicke nedokonalosti možu viesť k výrazným odchýlkam skutocnej implementacie od idealnej funkcnosti. Tato skutocnosť vyvolava doležitu otazku, ci je „slaba nahodnosť“, t. j. neuniformne nahodne procesy, použiteľna ako zdroj pre výpocetne a kryptograficke ulohy. Analýza kryptografických uloh za predpokladu slabej nahodnosti je obzlasť doležita. Dovodom je skutocnosť, že mnohe kryptograficke systemy priamo využivaju uniformne distribuovane nahodne bity – tajný kľuc – na utajenie urcitých informacii. Ak predpokladame, že utocnik je schopný ziskať nejake informacie o tajnom kľuci, je potrebne analyzovať daný kryptografický protokol s kľucom distribuovaným podľa pravdepodobnosti podminenej utocnikovou znalosťou. Tato distribucia kľuca sa z pohľadu utocnika može výrazne lisiť od uniformnej. Ako vidno, utocnikova znalosť može zmeniť uniformnu nahodnosť na slabu nahodnosť. Vo výsledku su slabe zdroje nahodnosti vhodným formalizmom pre modelovanie uniku informacii o tajnom kľuci. Ťažkosti ktore vznikaju pri použivani slabých zdrojov su dobre zname v oblasti klasickeho spracovania informacie. Existuju problemy, ktore sa daju riesiť aj pomocou relativne slabých zdrojov, ale aj problemy, ktore sa vyriesiť nedaju ak mame k dispozicii iba nahodnosť ktora je co i len mierne odlisna od uniformnej. V sucasnosti vsak neexistuje takato analýza pre kvantový naprotivok klasickeho spracovania informacie – kvantove spracovanie informacie (Quantum Information Processing - QIP). Tento fakt je v celku prekvapivý, pretože klasicka nahodnosť hra významnu rolu aj v ulohach kvantoveho spracovania informacie. Možným dovodom tohoto nedostatku výsledkov je pohľad, podľa ktoreho je v QIP klasicka nahodnosť voľný a vždypritomný výpocetný zdroj. V praxi sa vsak uniformna nahodnosť neda ziskať ani pomocou zariadeni založených na kvantových meraniach. Navyse, scenar v ktorom sa utocnik dozvie nejaku klasicku informaciu o tajnom kľuci zostava platný a zaujimavý aj v oblasti kvantoveho spracovania informacie. Hlavným zameranim navrhovanej dizertacnej prace je analýza roznych aplikacii kvantoveho spracovania informacie s predpokladom použitia slabej nahodnosti. Prvou ulohou prace je analyzovať sifrovanie klasickej informacie pomocou kľuca distribuovaneho podľa slabeho zdroja nahodnosti, za použitia kvantových sifrovacich sprav. Hlavným cieľom je dokazať, že použitie kvantových sprav ponuka vyssiu uroveň zabezpecenia v porovnani s klasickými spravami. Druhou ulohou je analýza vplyvu slabej nahodnosti na bezpecnosť protokolov kvantovej distribucie kľuca. Hlavným cieľom je najdenie horneho odhadu na množstvo informacie, ktore je utocnik schopný ziskať ak sa v protokoloch použiva slaba namiesto uniformnej nahodnosti. Poslednou ulohou je analýza privatnych kvantových kanalov (private quantum channels) a ich implement
Uniformna nahodnosť je cenný výpocetný zdroj s uplatnenim napriklad pri navrhu algoritmov, v kryptografii alebo pri studiu komunikacnej zložitosti. Nahodnostne algoritmy su casto rýchlejsie a jednoduchsie na navrh a analýzu ako ich deterministicke naprotivky. Užitocnosť uniformnej nahodnosti je zrejma aj zo skutocnosti, že pristup komunikujucich stran k uniformne distribuovaým bitom patri k jedným z najdoležitejsich predpokladov pri dokazoch bezpecnosti mnohých kryptografických protokolov. Nanesťastie, výzkumnikom a inžinierom sa zatiaľ nepodarilo postaviť zariadenie, ktore by produkovalo pravu uniformnu nahodnosť. Aj v pripade, že zariadenie je založene na teorii, ktora umožňuje produkciu pravej nahodnosti, napriklad zariadenie založene na merani kvantových stavov, technologicke nedokonalosti možu viesť k výrazným odchýlkam skutocnej implementacie od idealnej funkcnosti. Tato skutocnosť vyvolava doležitu otazku, ci je „slaba nahodnosť“, t. j. neuniformne nahodne procesy, použiteľna ako zdroj pre výpocetne a kryptograficke ulohy. Analýza kryptografických uloh za predpokladu slabej nahodnosti je obzlasť doležita. Dovodom je skutocnosť, že mnohe kryptograficke systemy priamo využivaju uniformne distribuovane nahodne bity – tajný kľuc – na utajenie urcitých informacii. Ak predpokladame, že utocnik je schopný ziskať nejake informacie o tajnom kľuci, je potrebne analyzovať daný kryptografický protokol s kľucom distribuovaným podľa pravdepodobnosti podminenej utocnikovou znalosťou. Tato distribucia kľuca sa z pohľadu utocnika može výrazne lisiť od uniformnej. Ako vidno, utocnikova znalosť može zmeniť uniformnu nahodnosť na slabu nahodnosť. Vo výsledku su slabe zdroje nahodnosti vhodným formalizmom pre modelovanie uniku informacii o tajnom kľuci. Ťažkosti ktore vznikaju pri použivani slabých zdrojov su dobre zname v oblasti klasickeho spracovania informacie. Existuju problemy, ktore sa daju riesiť aj pomocou relativne slabých zdrojov, ale aj problemy, ktore sa vyriesiť nedaju ak mame k dispozicii iba nahodnosť ktora je co i len mierne odlisna od uniformnej. V sucasnosti vsak neexistuje takato analýza pre kvantový naprotivok klasickeho spracovania informacie – kvantove spracovanie informacie (Quantum Information Processing - QIP). Tento fakt je v celku prekvapivý, pretože klasicka nahodnosť hra významnu rolu aj v ulohach kvantoveho spracovania informacie. Možným dovodom tohoto nedostatku výsledkov je pohľad, podľa ktoreho je v QIP klasicka nahodnosť voľný a vždypritomný výpocetný zdroj. V praxi sa vsak uniformna nahodnosť neda ziskať ani pomocou zariadeni založených na kvantových meraniach. Navyse, scenar v ktorom sa utocnik dozvie nejaku klasicku informaciu o tajnom kľuci zostava platný a zaujimavý aj v oblasti kvantoveho spracovania informacie. Hlavným zameranim navrhovanej dizertacnej prace je analýza roznych aplikacii kvantoveho spracovania informacie s predpokladom použitia slabej nahodnosti. Prvou ulohou prace je analyzovať sifrovanie klasickej informacie pomocou kľuca distribuovaneho podľa slabeho zdroja nahodnosti, za použitia kvantových sifrovacich sprav. Hlavným cieľom je dokazať, že použitie kvantových sprav ponuka vyssiu uroveň zabezpecenia v porovnani s klasickými spravami. Druhou ulohou je analýza vplyvu slabej nahodnosti na bezpecnosť protokolov kvantovej distribucie kľuca. Hlavným cieľom je najdenie horneho odhadu na množstvo informacie, ktore je utocnik schopný ziskať ak sa v protokoloch použiva slaba namiesto uniformnej nahodnosti. Poslednou ulohou je analýza privatnych kvantových kanalov (private quantum channels) a ich implement
Nahodnosť je veľmi hodnotný zdroj v mnohých oblastiach modernej vedy. Typicky, vo vacsine aplikacii je vyžadovana dokonala nahodnosť -- uniformne distribuovane bity nezavisle od akýchkoľvek iných dat. Tento predoklad je casto využivaný pri analýze algoritmov a protokolov. Nanesťastie, je veľmi zložite dokazať už len fakt, že akýkoľvek zdroj nahodnosti je dostatocne nepredvidateľný. Požiadavka uniformnej distribucie sa v tomto svetle zda takmer nemožna. V dosledku týchto uvah je doležite zistiť, ci sa daju v aplikaciach efektivne použivať slabe zdroje nahodnosti -- neuniformne nahodne procesy ciastocne nezavisle od vonkajsich dat. Tento problem bol dokladne prestudovaný v klasickom spracovani informacie. Trochu prekvapivo, až donedavna existovalo veľmi malo srudii dopadu slabej nahodnosti na kvantove spracovanie informacie. V troch hlavných kapitolach tejto prace sa venujeme trom roznym temam prepojeným spolocnou temou slabej nahodnosti v kvantovom spracovani informacie. V kapitole 3 ukazujeme, že sifrovanie klasických sprav do qbitov zvysuje bezpecnosť kryptosystemu v pripade, že tajný kľuc použitý v symetrickom sifrovani je iba slabo nahodný. Toto je v silnom kontraste s klasickými siframi, kde nie je možna žiadna bezpecnosť ani s relativne silnými zdrojmi nahodnosti. V sirsom zmysle tento výsledok ukazuje, že kvantove zdroje možu pomocť pri klasických ulohach implementovaných pomocou nedokonalej nahodnosti. V kapitole 4, naopak ukazujeme negativny výsledok. Predstavujeme v nej utok na protokol kvantoveho zdieľania kľuca, ktorý využiva slabu nahodnosť v jednej faze protokolu. Takýto utok vyžaduje iba veľmi malý vplyv utocnika na generator nahodných cisel použitý na implementaciu protokolu. Piata kapitola ide trochu iným smerom. Ukazujeme v nej, ako sa da extrahovať dokonala nahodnosť so slabeho zdroja za pomoci kvantových zariadeni. Navyse, protokol je tzv. nezavislý na zariadeniach -- nepotrebujeme poznať presnu specifikaciu zariadeni. Toto je zaujimavý výsledok, pretože uloha extrahovania dokonalej nahodnosti s jedneho zdroj aslabej nahodnosti je v klasickom pripade nemožna.
Tato diplomová práce se zabývá nastupující hrozbou kvantových počítačů a analýzou kvantově odolných metod pro ochranu soukromí. Obě témata jsou aktuálně hojně diskutovaná v oblasti bezpečnosti a kryptografie. Kvantové počítače představují riziko pro určité současné kryptografické systémy, proto je nezbytné analyzovat a vytvořit nové bezpečné metody, které budou této hrozbě odolávat. S rostoucí digitalizací osobních údajů se technologie chránící soukromí (PETs) stávají nezbytností, avšak jejich dosavadní realizace často spoléhají na zranitelné asymetrické algoritmy. Teoretická část práce se zaměřuje na popis kvantových počítačů, kvantových jevů a jejich dopadů na současnou kryptografii. Následně je analyzován současný stav vývoje kvantových počítačů, jsou představeny rodiny postkvantové kryptografie včetně aktuální standardizace a popsány současné metody pro ochranu soukromí uživatelů. Poté je provedeno porovnání výpočetní a paměťové náročnosti protokolů s nulovou znalostí (zk-SNARK, zk-STARK), skupinových podpisů a schémat atributové autentizace, které vycházejí z odborné literatury. Na základě tohoto porovnání byla posouzena vhodnost nasazení zmíněných metod v praxi a pro demonstraci konkrétního uživatelského scénáře byla vybrána konstrukce atributových pověření autorů Argo et al. Praktická část práce se věnuje implementaci tohoto řešení do podoby plně funkčního webového demonstrátoru. Navržená softwarová architektura kombinuje nízkoúrovňové kryptografické jádro v programovacím jazyce C s asynchronní orchestrační vrstvou v programovacím jazyce Python a interaktivním uživatelským rozhraním. Vyvinutý demonstrátor pokrývá celý životní cyklus pověření, od bezpečného vydání přes lokální zašifrované uložení až po anonymní prokázání vlastnictví atributů pomocí důkazu s nulovou znalostí. V závěru práce je provedeno výkonnostní zhodnocení demonstrátoru. Výsledky měření prokazují, že optimalizovaný postkvantový systém dosahuje latencí přijatelných pro reálné nasazení na běžných výpočetních zařízeních.
Název práce: Kvantové výpočty v mnohočásticové fyzice Autor: Jan Brandejs Katedra: Ústav částicové a jaderné fyziky Vedoucí bakalářské práce: prof. RNDr. Pavel Cejnar, Dr., DSc., Ústav částicové a jaderné fyziky Abstrakt: Při simulaci mnohočásticových kvantových systém· obvykle dochází k exponenciální explozi výpočetní složitosti. Kvantové počítače umožňují ten- to problém principiálně vyřešit. Díky práci R. Feynmanna je známo, že axiomy teorie složitosti vychází z fyzikálních zákon·. Situace se změní, zavedeme-li do výpočetního procesu mimo klasické fyziky i kvantovou teorii. Ukazuje se, že pro efektivní simulaci kvantového systému je vhodné použít jiný, lépe kontrolovatelný kvantový systém. Realizace výpočtu s využitím q-bit· a kvantového paralelismu pak ve vybraných případech vede k zásadní redukci složitosti. Kvantové počítače potenciálně umožňují realizaci výpočt· a simulací, které jsou s klasickými počíta- či prakticky neproveditelné. Zejména na poli kvantové chemie vyvstává možnost přímočaré aplikace. Tato práce je zaměřena na použití kvantových počítač· pro mnohočásticové problémy a obsahuje analýzu složitosti kvantové simulace atomo- vých jader. Klíčová slova: kvantový počítač, kvantová simulace, mnohočásticová fyzika
V posledných rokoch, bolo do výzkumu kvantových počítačov vynaložené veľke úsilie, s ktorým prišla aj potreba porozumieť kvantovému počítaniu. Kvantové algoritmy sú nevyhnutnými nástrojmi, ktoré potrebujeme vymyslieť a vylepšiť, aby sme efektívne využili teoretickú výpočetnú silu kvantových počítačov. Táto bakalárska práca, sa zaoberá čím viac populárnejším kvantovým modelom nazývaným kvantová prechádzka, konkrétne variantou diskrétneho času. V tejto práci skúmame základy kvantového počítania spolu so základnými pojmami parametrov riadiacich vlastnosti kvantových prechádzok. Rozsiahlo popisujeme kvantové prechádzky, vymenujeme a krátko predstavujeme rôzne modely kvantových prechádzok a ukážeme prepojenie medzi nimi a Groverovým algoritmom. Okrem toho, skúmame využitie kvantových prechádzok na vyľadávanie v databázach, perfektný prenos stavu a transport, kde táto časť tvorí jadro tejto práce. Následne vyšetrujeme vlastnosti vyhĺadávania a transportu na konkrétnych grafoch ako hviezdový graf a kompletý graf.
Limitujícím faktorem dnešního šifrování je neschopnost bezchybně detekovat odposlouchávání, a proto všechny šifrovací algoritmy s tím musí počítat. Pro distribuci šifrovacího klíče se dnes používá asymetrické šifrování založené na problému diskrétního logaritmu nebo faktorizaci prvočísel. Nové technologie, jako je nově se objevující oblast kvantových počítačů, však nabízejí algoritmy, které mohou efektivně vyřešit tyto úlohy, a tedy případně prolomit dnešní šifrování. Navíc by to mohlo ovlivnit všechna šifrovaná data, tedy nejen po vynálezu kvantového počítače schopného spouštět Shorův algoritmus, ale také všechna dříve uložená šifrovaná data. Kvantová distribuce klíčů umožňuji detekci odposlechu za pomocí zákonů kvantové mechaniky a umožňuje tak zcela bezpečně distribuovat symetrický klíč mezi dvě strany. Tato práce prezentuje simulaci, experimentální realizaci a testování systému kvantové distribuce klíče (QKD) založeného na protokolu BB84 s využitím časového a fázového kódování. Hlavním cílem bylo sestavit praktické optické zařízení schopné demonstrovat principy QKD na úrovni jednotlivých fotonů. Bylo vyvinuto plně integrované zařízení, které se skládá ze dvou asymetrických Mach-Zehnderových interferometrů rozdělených do sekcí Alice a Bob, propojených optickým vláknem, kvantovým kanálem. Mikropočítač Red Pitaya STEMlab 125-14 byl využit pro ovládání systému, generování laserových pulsů, aplikaci fázové modulace a provádění detekce fotonů. Na jednotlivých komponentách bylo provedeno testování a kalibrace pro optimalizaci systému. Klasická interference dosáhla viditelnosti 45,66\%, což se blíží teoretickému maximu 50\%. Kvantové měření na úrovni jednotlivých fotonů dosáhlo viditelnosti 32,60\%, což demonstruje úspěšnou interferenci a schopnost kódovat informace na jednotlivé fotony. Simulace pokrývá celý proces QKD, od generování kvantových stavů Alice, přenosu přes simulovaný kvantový kanál s šumem a ztrátami, měření Bobem a následnými postprocesingovými fázemi, včetně filtrování klíčů, odhadu chyb, korekce chyb, zesílení soukromí klíče a autentizace klíče. Provedeny byly rozsáhlé analýzy pro hodnocení dopadu různých zdrojů šumu a scénářů odposlechu na kvantovou chybovost bitů (QBER) a finální délku klíče.
Přestože kvantové počítače, které mohou překonat konvenční počítače, jsou stále ve vývoji, je pro přípravu na budoucnost kvantové výpočetní techniky zásadní, abychom pokročili v porozumění a vývoji kvantových algoritmů. Tento bakalářský projekt zkoumá rozvíjející se oblast kvantového programování a simulace na aktuálně dostupných kvantových počítačích. Studujeme základy kvantového počítání a shrnujeme běžně používané principy používané v této oblasti. Teoreticky popisujeme kvantové procházky s klíčovým důrazem na varianty s diskrétním časem, které tvoří stěžejní část této práce. Dále představujeme optimalizovanou metodu pro efektivní implementaci kvantových procházek v diskrétním čase vhodnou pro současnou architekturu kvantových počítačů. Ukazujeme, že tato metoda je ve srovnání s běžnými metodami úspěšnější při zkoumání aspektů souvisejících s kvantovými procházkami, jako je dynamika šíření a dokonalý přenos stavu.